básne Milana Jánoša - poézia, básničky, literárna tvorba

v pozlátku noci
nenachádzaš šťastie
aj keď oči tvoje
hľadia poblúznene
strácaš sa celá
v zmáčaných telách
bez nádeje na vykúpenie

s ránom bez modlitieb
pot dusí sviecu
čo dohára ...

nečakáš na zázrak
v objatí vetra
lásku si dávno zavrhla

a predsa volá ťa
keď vytriezvieš trocha
rozbíjaš zrkadlá
ktoré ťa nútia pozerať na seba

stratila si sa
v melodráme bez konca
v reálnom svete
plazíš sa nahá
po črepoch beznádeje

roztrasené prsty
v hrdzavom ohni
na tepne fontány
v slabom okamihu
preťali žilu

usínaš stratená
tak sama
do poslednej klapky

posledná slza
dopadla s rachotom na zem
tak mocne
že rozpustila
formu tvojho tela
a zmenila ťa na dážď

pršíš tak slobodná
úsmevom dúhy
pohládzaš kolená
tým čo odmietajú vstať
zmývaš z nich bolesti
odpúšťaš im súdy
dávaš im zmysel sa radovať

živá bez noci
tak slobodná v slzách
ukrývaš sa v daždi