synom lásky
vyrástli zo mňa mamine ruky
odteraz
sa snažím podopierať sám
v hlave mám čosi
ako automat
čo počíta odstredivé kroky
a zvyšok
sa len nečinne prizerá
na mňa
na svet
zrastený do tŕňových korún života
odteraz už rozoznám
nástenné
a trhacie úsmevy
čo parafrázujú nebeský pokoj
daj mi ... pokoj!
o viac sa nestaraj
na dlážke
sa rozdávajú rovnaké stopy
vyrástli zo mňa tie hrejivé slová
čo vedeli potešiť syna
keď utekal
pred vrahmi živých snov
tam bola jeho nádej
v jej srdci
veril
že srdce ženy dokáže milovať
ale sklamal sa v cudzích
tých
čo si svedomito ukrývajú podväzky
v nedeľnom chráme
aby sa opili pohľadmi muža
čo sľúbil celibát
veril
v posvetnosť lásky
čo rýchlo obnažuje sfarbené lýtka
a nehynie po prebdenej noci
keď sa spí spolu
a predsa sa zmýlil v duši ženy
tej intímnej škrabky
čo svieti hviezdám noci
falošnými šminkami a potupou
a preto sa rozhodol
syn
zostane synom
a celý svet si pred sebou zabuchol
do zložených dlaní
aby slúžil láske, čo ho nezraní