keď nebo prestane žiariť
a vpije sa ti do dlaní
začneš kresliť
oranžové slová
po prerode hviezd boja
zem nezaspieva
aj tvoje ústa utíchnu
veď všetok smútok bezo zmyslu
zrazu spojí pierka
v poskladanom tichu
a tie vyletia ...
bez oddychu z popola
pod nohami chcenia
piesňou
pobozkajú raneného draka
kvapkami dažďa
naplnia rieky so sviecami
ktoré nájdu pokoj
v zemi
niekedy
sa ústa musia nadýchnuť
a pretrieť oči
čo hľadia na nás zhora
to všetko si svetu zanechala
v rytinách piesku
zápästím
si prežiarila cesty
ktoré vedú za poznaním slova
zmierenie sa ...
/venované Zhang Ziyi/
staročínske umenie kaligrafie
20. 12. 2008
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
