slnečná
24. 7. 2008
potriem si dlane obzorom
z rána
čo preniká časťami teba
v ktorých si najkrajšia nahá
presvitáš
do otvoreného okna
na jeho ráme zadržuješ dych
keď ťa prekvapím
bozkom
vo vnútri tvojho snenia
áno ... už vieš
odteraz si moja slnečnica
v okvetí
z ktorého postupne vyzobávam zrná
až sa rozprší
a všetky lúče sa spoja v tebe
aby som vedel
že sa zem netočí len okolo slnka
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
