pantomíma slov ...
20. 6. 2008
krvácam na novú stranu
pomaly znejú moje výdychy
spoveďami obrúsený
zostávam
hrotom na ostnatom plote
pár drozdov priletelo ku mne
odnikiaľ
a skamenelo mi na tvári
akoby zobrali
moje spomienky na svoje
krídla a viac už nevzlietli
som prienikom elégie
a výkrčníkom popráskaných pier
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
