a tmy pobrali dieťa
z lona matky
a vlastne sa nič nestalo
nik nepadol na zem
žiaden výkrik, prosby
dokonca sa mi zdalo
že ani lístok
na strome sa nepohol
veď to ešte nebolo...
nerezonovali v nej
žiadne spomienky
no ...
možno to bolo niečo
ale nechcené
ešte bez pohľadu
ktorý by mátal v snoch
rozhodla sa ako matka
zachovala sa ako dospelá
keď podviedla toho
koho ľúbila, dala to preč
ako číslo z poradovníka
keď čakala na zákrok
mali pravdu ...
nemala sa čoho báť
prebehlo to rýchlo
tak a potom žili tiene
na ústach pritlačené prsia
čo neprestanú tiecť
nikdy ...
a znova známa prázdnota
len prsty podozrivo nízko
hľadajú kúsok nehy
a ani za pár hodín neprestanú
všetko je nízko ako obloha
a prach zadúša šepot anjela
ktorému nedorástli krídla
a preto sa motá
stále dokola, okolo ženy
čo ho tak veľmi nechcela
hľadá jediný úsmev
od mami, ale ona plače ...
Matka ... keby cítila
27. 11. 2008
