na priedomí praskali ľady
a vo vnútri
posledné kúsky z cínu
ruky sa chveli
mohutnejšie
než opustené katedráli
a vojaci vstávali z hrobu
zaprášení
handrovými bábikami
posledné lúče
im udierali do tváre
cestou postrácali všetky
skromné batôžteky
kadere vlasov
zastrihnuté hrkálky
dreváky
a osirelé šatôčky
aké nosia mladé zebry
za oknom motýľ
s polepenými krídlami
zamával rodným na pozdrav
a nevyhnutnosť bytia
stratila zmysel
v nedokončených prosbách
"veď aj my sme ľudia"
kam dopadá tieň z boja
21. 1. 2009
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
