biela
24. 7. 2008
Ako labuť
čo naivne verí rukám
prichádzam bližšie
a tvoje vlasy
chytajú ma do sietí
spolu s vetrom
ktorý taktiež neodolal ich lesku
a teraz márne hľadá krídla
zviazaný stále tuhšie
na tvojej šiji
zostávam len tvojou
nálepkou
Ako labuť
čo stráži svoju belosť
stále dúfam
aj keď tvoje slová
začínajú na ale
po chvíli si prehŕňaš vlasy
a možno
sa mení na tiché áno
ktoré pestujú
naše prvé úsmevy
v pestrofarebných kvetináčoch
aby čo najskôr rozkvitlo
Ako labuť
šepkám nesmelo
a beriem každú omrvinku
ako niečo vzácneho
čo nás dokáže posunúť
o krôčik ďalej
k spoločnému letu
do ktorého vkladám viac síl
než do samotného letu
v ktorom som majstrom
lebo mám chuť
zviazať ti ruky kamienkom
čo ťa oblečie do bieleho
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.