básne Milana Jánoša - poézia, básničky, literárna tvorba

chcem zachytiť vietor
prázdnymi rukami
no krídla motýľov
unášajú moje myšlienky
nemôžem si spomenúť
ako cítiť
ako chutnať
pod oblohou hviezd
s meniacou sa tvárou luny
strácam svoje spomienky

stratený v otvorenom priestore
kričím po tvojom dotyku
v sekunde keď padá hviezda
hovoria mi o vzdialenosti
ktorá nás oddeľuje naveky
ale ja stále snívam
že ďalšie ráno
prinesie mi
tvoj úsmev v novom nádychu

tak stále čakám
a volám anjelov
prosiac ich o chvíľu
iba krátku s tebou
keď v mojom náručí
opäť daruješ mi
celý tvoj úsmev

stratená v mojich očiach
nemôžeš sa mi vypariť
pretože ty si
tak blízka môjmu srdcu
že si to nevieš ani predstaviť
si moja
bez spiatočného lístku
krídla máš sľubom zviazané
a nedbám na to
že obloha je teraz temná
ponechaná naveky bez tvojho svetla

lebo už si celá moja